Vždy, keď sa postavím pred ozajstné umelecké dielo, moja duša splynie s krásou objaveného priestoru. Cítim, ako sa moje bytie podvedome presúva a od toho okamžiku sa celkom prirodzene odohráva vo svete, ktorý sa mi nečakane odkryl. Takto ma oslovila aj Danielova maľba. Mnohorakosť farieb a vnútorné dianie v jeho nespočetných formách mi nastavili zrkadlo, v ktorom vidím a skúmam vlastné myšlienky. Obzerám sa v ňom a omámene sa približujem k symfónii jeho vôní. Pokúšam sa stabilizovať odveké súvislosti. Reprezentujú to dávne, čo vprírode existuje nezávisle od nás. Nechávam sa takto pohojdávať vlnami pocitov a voľkám si v rovnováhe priestoru a potešenia. Pripomína mi to slasť po zjedení kúska lahodnej torty. Moje podnebie sa mazná s touto dobrotou.Úporne sa snažím definovať ten vzácny príklad nenapodobiteľnej proporcie medzi ingredienciami, ktoré zákusok tvoria. Je to proste umenie na zjedenie. Všetci túžime, aby náš život nezovšednel. Nástojčivo pociťujeme potrebu obohatiť rutinu každodenných vzťahov a kvári nás zmechanizovaný postoj k okoliu. Odvážne umenie je silným a priekopníckym mostom. Mocnou maľbou na telesnosti plátna nás spája s autorovou poetickou osobnosťou. Vykročíme po ňom a radi sa necháme viesť. Daniel sa bezpochyby podobá na vlastnú maľbu.
Elena el Asmar
Maliarka
Whenever I stand in front of a genuine work of art, my soul merges with the beauty of a newly discovered space. I can feel my existence unconsciously moving, and from this moment it is quite naturally enacted in the world which has unexpectedly revealed before my eyes. This is how Daniel’s painting appeals to me. The diversity of colours and the inner activity in his countless shapes and forms make me look at the mirror in which I can see and examine my thoughts. I look at myself and approach the symphony of its scents in fascination. I try to establish age-old continuity. It represents the ancient that exists in nature independently of us. I relish swinging on the waves of emotions and enjoy the balance between space and delight. It reminds me of the delight in consuming a piece of a delicious cake. My palate enjoys this delicacy. I am desperately trying to define that precious example of an inimitable proportion of the ingredients the cake consists of. Simply, it is an art to be eaten. All of us are anxious not to live ordinary lives. We have an urgent feeling to change the routine of everyday relationships and are worried about the mechanical attitude to our surroundings. Bold art forms a strong pioneering bridge. Impressive painting on the body of canvas associates us with the artist’s poetical personality. We step forward and allow ourselves to be guided. Daniel undoubtedly resembles his painting.
Elena el Asmar
Painter
