V roku 1967 som prišiel študovať spev na Konzervatórium do Bratislavy. Ubytoval som sa na internáte prezývanom Pohrebný ústav národného zdravia. Dano Bidelnica, chudý, tmavovlasý a bradatý čudák, pôsobil vtedy skôr uzavreto. Pamätám si jeho rozhodný krok a množstvo výkresov pod pazuchou. Pravdu povediac, ani som dlho nevedel, ako sa volá. Pôsobil však ako kľudný a vyrovnaný človek, idúci za svojím cieľom. V zime zakrýval jeho tvár šál a na hlave nosil mohutné čiapky, typický maliar. Po rokoch som ho objavil nie v Bratislave, ale vTatrách. Pán Vincent Polakovič otváral vPoprade spolu s významnými hosťami z Holandska Žltý dom Vincenta van Gogha a Dano tu predstavoval svoje umenie. Bol krásny deň, plný živých farieb a nadchnutých tvárí. Dano sa pochválil manželkou Marikou a ja mojou Martou. Za päť minút sme pospomínali štúdiá v Bratislave a hneď sme nadobudli pocit, že sme sa nerozišli na dvadsať rokov. Jeden z vystavených obrazov som si hneď zajednal a mal som šťastie, lebo ostatné putovali do Holandska. Zrodenie dňa mám odvtedy doma. Visí v mojej pracovni a vždy, keď ma opúšťajú sily, či som bez nálady, postavím sa zoči-voči obrazu a čerpám z neho energiu. Našiel som si stratené slnko. Maľby Dana Bidelnicu ma napĺňajú optimizmom. Dano sa hrá s teplými, jasnými farbami a dodáva okoliu radosť. Vyplýva to z jeho povahy a filozofie, i keď viem, že nie každý deň v jeho živote bol taký veselý a farebný. Jedno je isté, v jeho obrazoch dominuje animálna chuť žiť, neubližovať a objavovať v prospech všetkých. Teším sa, že je na jednej vlnovej dĺžke s Marikou, krásnou ženou a výnimočnou priateľkou. Ich spoločné cestovanie po svete v tom skutočnom i prenesenom zmysle slova nás všetkých obohacuje. Nakoniec som teda toho chlapca z internátu dobre spoznal. Obdivujem jeho umenie a verím, že ho dokáže povzniesť to moje. Dano je častým hosťom divadla, operných predstavení a koncertov, kde nachádza námety budúcich obrazov. Múzy tancujú na Parnase vždy spolu. Viem to, pretože sa mi často stáva pri návštevách galérií, že pri pohľade na namaľovaný obraz cítim vibráciu melódie. Každý ťah štetca môjho priateľa je dirigentskou paličkou novej hudobnej kompozície. Aby som však hovoril o všetkých zmysloch (spomenul som už lásku k žene), máme s Danom spoločnú i náklonnosť k inému kumštu. Fascinuje nás dobré jedlo a ešte lepšie víno. Má to jediný nespravodlivý háčik. Dano zostáva stále chudý a ja taký nikdy nebudem. Ako nerozluční kamoši sa občas stretávame nielen doma, ale aj v cudzine. Práca, koncerty, výstavy a dovolenky. Naše stretnutia sú stále srdečnejšie, asi preto, že máme právo spomínať. V Danových očiach pod hrubými čiernymi obrvami sa trblietajú iskry potmehúdstva a dobroprajnosti. Vie nimi osloviť diváka. „Toto som maľoval pre radosť, pre život, pre teba.“ Ak je človek skutočný gurmán, je ním aj v umení
Peter Dvorský
Maestro Tenor
In 1967 I started studying singing at the Conservatoire in Bratislava. I took up residence at the dormitory nicknamed the Funeral Institution of National Health. At that time Dano Bidelnica, a thin, dark-haired and bearded odd fellow gave the impression of a self-centred person. I remember his brisk footsteps and a pile of drawings under his arm. To tell the truth, I did not know his name for quite a while. However, he gave the impression of a calm and even-tempered man who pursues his aim. In winter his face was covered with a scarf and he wore huge caps as a typical painter. After years I discovered him; not in Bratislava but in the High Tatras. Vincent Polakovič and distinguished guests from the Netherlands opened the Yellow House of Vincent van Gogh in Poprad and Dano presented his art. It was a beautiful day, full of vivid colours and enthused faces. Dano praised his wife Maria and I praised my Marta. In five minutes we recollected our studies in Bratislava and soon had the feeling that we had not parted for twenty years. I immediately ordered one of the paintings on show and was lucky because other pictures travelled to the Netherlands. Since then I have The Birth of Day at home. It hangs in my study and when I am drained of energy or in no mood for anything, I stand in front of the picture to recharge my energy. I found the lost sun. Daniel’s paintings fill me with optimism. He toys with warm bright colours and brings joy to his surroundings. It results from his character and philosophy, though I know that not every day in his life was so joyous and colourful. But one thing is sure: his pictures are dominated by the animalistic thirst for life, not to hurt anyone but to discover for the benefit of us all. I am pleased that he is on the same wavelength with Marika, a beautiful woman and a special friend. Their joint trips around the world in the real and figurative sense enrich all of us. After all, I knew that boy from the dormitory very well. I admire his art and believe that my art can elevate him spiritually. Dano often goes to the theatre, to operas and concerts which inspire the themes of his future paintings. The Muses dance together at Mount Parnassus. I am aware of that because it often happens to me on my visits to galleries: I view a painting and can feel the vibration of melody. Every brush stroke of my friend is the baton of a new musical composition. To mention all the senses (I already mentioned love for a woman), Dano and I have a joint liking for another art. We are fascinated by good food and delicious wine. Yet there is the rub. While Dano is still slim, I will never be like that. As inseparable friends we sometimes meet not only at home but also abroad. Work, concerts, exhibitions and holidays. Our meetings are more cordial, may be it is because we have the right to remember. Sparkles of mischief and warmth sparkle from beneath Dano’s thick eyebrows. He knows how to appeal to the viewer. “I painted this for joy, for life, for you.” If a person is a real connoisseur, he is one in art as well.
Peter Dvorský
Maestro Tenor
