Hoci nie som výtvarný teoretik, naslovovzatý znalec moderných trendov či štýlov, dovoľujem si povedať, že Daniel Bidelnica na mňa pôsobí ako maliar-solitér, teda ako umelec, ktorý nepatrí do žiadnej esteticky či ideovo vyhranenej skupiny alebo klanu, čo mu, paradoxne, poskytuje možnosť zaexperimentovať si – ale vždy v rámci toho, aby to nebolo „zaucho verejnému vkusu”, ale aby jeho dielo vyjadrovalo to, čím žije človek postmodernej epochy. Svet sa dnes mení zo dňa na deň a mnohé – ešte včera uctievané doktríny – sú dnes len prázdnymi floskulami. Bidelnica to dobre vie. Nehrá sa na žiadneho barokizujúceho či inak ornamentalizujúceho génia, nepredstiera viac obsahu či formy ako unesú jeho námety, a čo je vzácne – je to maliar, ktorý sa nehanbí priznať svojim dielam štatút istej účelovosti, ľúbivosti: jeho cyklus Žena pôsobí ako zaujímavý pokus o prienik do tajomnej psychológie, ktorou nás ženy fascinujú, zároveň však z toho „vyšperkovania”, ktoré v nich a okolo nich na obrazoch vidíme, vyžaruje istý nepokoj, niečo iritujúce, čosi, čo rozkladá tú kozmeticky bezchybnú krásu na množstvo otázok: akoby nás tie dominatné krásne tváre tlačili do akejsi submisivity. Sú to viac ako zvodkyne-vládkyne. Zároveň s tým vnímame aj iné posolstvo: farebnú hýrivosť, romantickú krásu, pripomínajúcu čaro zátiší a kytíc, ale kdesi za tým pocit z pozadia vystupujúcej dnešnej reality. V cykle Pozdrav žene akoby sa všetko obrátilo: v popredí je drsná „hranatá” realita, v pozadí ako jemný kontrast element ženskej krásy. Daniel Bidelnica nie je prvoplánový maliar. Vedia ho zaujať aj fatálnejšie, temnejšie témy. Obrazy ako Príliš mnoho smogu, Veľká pretvárka či Memento naznačujú, že vie rovnako dobre narábať s minuciózne vypracovaným motívom ako aj plagátovo vyznievajúcimi plochami, pôsobiacimi ako paravany, za ktorými sa skrýva napätie našej reality. Zaujímavé sú jeho experimenty s geometrickými tvarmi, ktoré akoby na prvý pohľad ani nepatrili do daného obrazu: akoby tam vyrušovali a naznačovali istú nekompaktnosť, možno až schválne narušenie atmosféry diela. Vnímam to ako akýsi odcudzovací efekt – sám tvorca akoby „odstúpil” od svojho diela a „uzemňoval” ho, čím vzniká pocit viacpriestorovosti, do ktorej môže vnímateľ vstúpiť. Dnešná rozporuplná doba nás často stavia pred zložité problémy, pričom pokračuje infantilizácia a „glajchšaltovanie“ hodnôt. V čase, keď vládne dobrozlo, pravdalož, keď sa ne-hľadá podstata, ale imidž, v čase totálneho úpadku estetického cítenia, patrí Bidelnica celkom určite medzi výtvarníkov, ktorí ctia vyšší princíp umeleckej výpovede, ale vedia ho skĺbiť s tým, čo si doba vyžaduje: to nie je málo, naopak. Tento monumentalista, ktorý sa nezaprie hádam ani na jedinom obraze, má svoje publikum a získava aj zaslúžené úspechy. Ďaleko od veľkých vyhlásení a trúsenia múdrych rečí maľuje diela, ktoré možno niekoho rozčuľujú, ale drvivej väčšine sa páčia. Večné je už to dnešné a to dnešné je vrchovato rozporuplné. Asi tak by som zhrnul jeho filozofiu. A dodal by som: budúcnosť zbavuje ilúzií nielen nás, ale aj obrazy. Bidelnica to vie, a preto akoby som v každom jeho obraze videl predovšetkým kus dnešného dňa.
Kamil Peteraj
Spisovateľ a básnik
Kamil Peteraj
Writer and Poet
Všetky práva vyhradené © Kopírovanie a šírenie obsahu tejto webovej stránky, vrátane digitálnych kópií diel zverejnených na tejto webovej stránke, na ktoré sa vzťahuje autorské právo Daniela Bidelnicu, je možné len so súhlasom autora. bidelnica.sk 2023-2025 Web created by digital.zariadim.sk – Sieť partnerov