V roku 1967 som prišiel študovať spev na Konzervatórium do Bratislavy. Ubytoval som sa na internáte prezývanom Pohrebný ústav národného zdravia. Dano Bidelnica, chudý, tmavovlasý a bradatý čudák, pôsobil vtedy skôr uzavreto. Pamätám si jeho rozhodný krok a množstvo výkresov pod pazuchou. Pravdu povediac, ani som dlho nevedel, ako sa volá. Pôsobil však ako kľudný a vyrovnaný človek, idúci za svojím cieľom. V zime zakrýval jeho tvár šál a na hlave nosil mohutné čiapky, typický maliar. Po rokoch som ho objavil nie v Bratislave, ale vTatrách. Pán Vincent Polakovič otváral vPoprade spolu s významnými hosťami z Holandska Žltý dom Vincenta van Gogha a Dano tu predstavoval svoje umenie. Bol krásny deň, plný živých farieb a nadchnutých tvárí. Dano sa pochválil manželkou Marikou a ja mojou Martou. Za päť minút sme pospomínali štúdiá v Bratislave a hneď sme nadobudli pocit, že sme sa nerozišli na dvadsať rokov. Jeden z vystavených obrazov som si hneď zajednal a mal som šťastie, lebo ostatné putovali do Holandska. Zrodenie dňa mám odvtedy doma. Visí v mojej pracovni a vždy, keď ma opúšťajú sily, či som bez nálady, postavím sa zoči-voči obrazu a čerpám z neho energiu. Našiel som si stratené slnko. Maľby Dana Bidelnicu ma napĺňajú optimizmom. Dano sa hrá s teplými, jasnými farbami a dodáva okoliu radosť. Vyplýva to z jeho povahy a filozofie, i keď viem, že nie každý deň v jeho živote bol taký veselý a farebný. Jedno je isté, v jeho obrazoch dominuje animálna chuť žiť, neubližovať a objavovať v prospech všetkých. Teším sa, že je na jednej vlnovej dĺžke s Marikou, krásnou ženou a výnimočnou priateľkou. Ich spoločné cestovanie po svete v tom skutočnom i prenesenom zmysle slova nás všetkých obohacuje. Nakoniec som teda toho chlapca z internátu dobre spoznal. Obdivujem jeho umenie a verím, že ho dokáže povzniesť to moje. Dano je častým hosťom divadla, operných predstavení a koncertov, kde nachádza námety budúcich obrazov. Múzy tancujú na Parnase vždy spolu. Viem to, pretože sa mi často stáva pri návštevách galérií, že pri pohľade na namaľovaný obraz cítim vibráciu melódie. Každý ťah štetca môjho priateľa je dirigentskou paličkou novej hudobnej kompozície. Aby som však hovoril o všetkých zmysloch (spomenul som už lásku k žene), máme s Danom spoločnú i náklonnosť k inému kumštu. Fascinuje nás dobré jedlo a ešte lepšie víno. Má to jediný nespravodlivý háčik. Dano zostáva stále chudý a ja taký nikdy nebudem. Ako nerozluční kamoši sa občas stretávame nielen doma, ale aj v cudzine. Práca, koncerty, výstavy a dovolenky. Naše stretnutia sú stále srdečnejšie, asi preto, že máme právo spomínať. V Danových očiach pod hrubými čiernymi obrvami sa trblietajú iskry potmehúdstva a dobroprajnosti. Vie nimi osloviť diváka. „Toto som maľoval pre radosť, pre život, pre teba.“ Ak je človek skutočný gurmán, je ním aj v umení
Peter Dvorský
Maestro Tenor
Peter Dvorský
Maestro Tenor
Všetky práva vyhradené © Kopírovanie a šírenie obsahu tejto webovej stránky, vrátane digitálnych kópií diel zverejnených na tejto webovej stránke, na ktoré sa vzťahuje autorské právo Daniela Bidelnicu, je možné len so súhlasom autora. bidelnica.sk 2023-2025 Web created by digital.zariadim.sk – Sieť partnerov